Milí bratia a sestry, dnešnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Pripomenieme si najväčšie udalosti nielen ľudských dejín, ale celého kozmu. Sú totiž väčšie ako samotné dielo stvorenia. Takmer všetky náboženstvá totiž pokladajú za samozrejmé, že to Boh stvoril svet. Akosi automaticky to k jeho všemohúcnosti patrí. No to, že sa stal človekom, ba že sa ponížil tak, že ho pokladali za zločinca, ktorého treba popraviť – to je niečo neslýchané, čo dokáže hlásať iba kresťanstvo. Pre mnohých bolo Ježišovo ukrižovanie iba politickým procesom. No my veríme, že išlo o oveľa viac. Nekonečne viac! Ponúkam vám príbeh, ktorý som už pred pár rokmi v kázni použil, no výhoda zapísaného textu je, že sa k nemu môžete vrátiť aj častejšie:
Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď pastor prehovoril. Hovoril, ako sa včera prechádzal po meste a uvidel oproti chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé divé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom.
Zastavil ho a spýtal sa: „Čo to tam máš, synak?“
„Len pár starých vtákov,“ odpovedal.
„Čo chceš s nimi urobiť?“ spýtal sa pastor.
„Zobrať domov a hrať sa s nimi“, odpovedal. „Budem ich dráždiť a vytrhávať im perie, aby sa pobili. Stavím sa, že sa zabavím.“
„Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš potom?“
„Ále, mám aj zopár mačiek“, povedalo malé chlapčisko. „Radi si na nich pochutia, dám vtáčikov im.“
Pastor na moment stíchol. „Koľko chceš za tie vtáky, synak?“
„Čoo??!!!! Načo by vám boli, pane? Sú to len obyčajné vtáky z poľa.
Ani nespievajú – a vôbec nie sú pekné!“
„Koľko?“ opäť sa spýtal pastor. Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý
a povedal: „10 dolárov!“
Pastor siahol do vrecka a vytiahol desaťdolárovku. Dal ju chlapcovi do ruky,
a ten zmizol rýchlo ako blesk. Pastor zdvihol klietku a nežne ju niesol na koniec aleje, kde bol strom a malý trávnik. Položil ju na zem, otvoril dvierka a jemným klepaním na mriežku klietky presvedčil vtáčiky, aby vyleteli. – Pustil ich na slobodu.
To vysvetlilo prítomnosť klietky na kazateľnici a potom začal pastor hovoriť tento príbeh…
Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil:
„Nuž, Pane, práve som tam dole nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som že, neodolajú. Mám ich všetkých!“
„Čo s nimi budeš robiť? spýtal sa Ježiš.
Satan odpovedal: „Cháá, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť
a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť
a preklínať. Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať.
Už sa teším na tú zábavu!“
„A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš.
„Zabijem ich!“ hrdo sa vypol Satan.
„Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš.
„Hádam by si tých ľudí nechcel?! Nie je v nich ani štipka dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ťa preklínať a zabijú ťa! Určite ich nechceš!“
„Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal.
Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Všetky tvoje slzy a všetku tvoju krv!“
Ježiš povedal: „Máš ich!“ a zaplatil.
Pastor zdvihol klietku, otvoril dvere a odišiel od kazateľnice.
Prajem vám všetkým sústredené prežívanie týchto veľkých tém a požehnané veľkonočné sviatky!
Marián Gregor, farár
Dvadsiaty ôsmy list Sielničanom vo formáte Word si môžete stiahnuť tu: Dvadsiaty ôsmy list Sielničanom