Milí bratia a sestry, dnešná nedeľa sa nazýva Gaudete, nakoľko týmto slovom začína v latinčine jednoduchá výzva, ktorá zaznieva už v úvodnom speve aj v druhom čítaní: „Radujte sa neprestajne v Pánovi!“ Ak nás niekto vyzýva k radosti, zvyčajne nám prídu na myseľ všetky tie komplikácie a nedokonalosti nášho života, pre ktoré sa akosi radovať nevieme. Je ťažké sa radovať? Dnes si možno povieme, že žijeme v strachu a neistote. Nevieme ako sa zariadiť. Nevieme, čo máme robiť.
Poslucháči Jána Krstiteľa tiež túžili po radosti. Videli, že Ján by im mohol ukázať cestu, ako sa k nej dopracovať. A tak sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“
Zaujímavé je, že sú to práve mýtnici, vojaci a ďalší hriešni a jednoduchí ľudia, ktorí sa to pýtajú. Nie je tu nik z farizejov a zákonníkov, ktorí si namyslene mysleli, že sú spravodliví. Len ten, kto je pokorný a pravdivý pred Bohom, môže nájsť cestu k radosti. Bez tohto prvého predpokladu radosti niet. No je potrebná aj odvaha. Už ten, kto sa pýta, čo má robiť, je odvážny. Ján týmto skupinám ľudí neradí nič zvláštne. Majú byť iba poctiví a skromní. Všetko ostatné povie Ten, ktorý prichádza.
Francúzsky filozof a vedec Blaise Pascal raz napísal: „Poznanie Boha bez poznania vlastnej úbohosti vedie k pýche. Poznanie vlastnej úbohosti bez poznania Boha vedie k zúfalstvu. Tieto dve strany vyvažuje poznanie Krista.“
Všimnime si, že naša radosť nezávisí ani od vývoja pandémie, ani politiky, ani ďalších vonkajších faktorov. Závisí len od našich vnútorných postojov. Vždy sa teda môžeme radovať, keď chceme. Pred Bohom nejestvujú žiadne neriešiteľné situácie. Kristus je ten, ktorému môžeme zveriť našu úbohosť a naše pády. Ak sme takto úprimní, buďme aj odvážni a žime podľa Krista. Nebojme sa opustiť všetko, čo nás od toho doteraz zdržiavalo. Nič nestratíme, ale získame radosť. Amen.
Marián Gregor, farár