Milí bratia a sestry, na pomery dediny máme vedľa nášho kostola dosť veľa kňazských hrobov. Sú tu pochovaní rodáci (Pavel Sitár) i badínski farári (dp. Laho, Ohrival, Zárevúcky), ktorí si žiadali byť pochovaní v Sielnici. Podobne aj jeden gréckokatolícky kňaz (dp. Jendželovský) s manželkou. O pár dní do tohto poradia pribudne aj hrob nášho rodáka Romana Kuchárika, ktorý bol pre našu farnosť necelých šesť mesiacov výpomocným duchovným. Chcem sa mu poďakovať za jeho pomoc, ale hlavne za humor, s ktorým sme sa ešte tento štvrtok po sv. omši lúčili na schodoch pred kostolom. Večer si ľahol spať, ale ráno sa už neprebudil. „Odpočinutie večné daj mu, Pane!“
Pri pohľade na jeho mŕtve telo, som si uvedomil akí sme krehkí. Medicína rozlične opisuje príčiny a priebeh smrti, ale vo svojej podstate je smrť stále rovnaká a prostá – duša opustí telo. Ľudia takto mreli pred narodením Krista a rovnako aj po jeho narodení. Ateista by povedal, že sa tu nič nezmenilo. No veriaci vie, že sa zmenilo všetko. Začalo sa to pozdravom archanjela Gabriela v nazaretskom domčeku, pokračovalo stretnutím Márie a Alžbety – kde veľká radosť dáva tušiť novú epochu ľudstva, zviditeľnilo sa to Ježišovým narodením v Betleheme a dokonalo na kríži za mestom Jeruzalem. V tej chvíli bolo zaplatené za všetky hriechy sveta a zomrelým sa otvorilo nebo. Smrť už viac nie je tým, čím bývala pred tým.
„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ – povie Márii Alžbeta. Kto nasleduje Boží hlas ako Mária, prináša požehnanie. Vďaka nej neprichádza len plod jej života, ale Život sám. „Ja som vzkriesenie a Život, kto verí vo mňa, bude žiť aj keď zomrie.“ V dejinách spásy všetko so všetkým súvisí a nič nie je zbytočné alebo náhodilé. Nech nám každá modlitba „Zdravas“ (v ktorej spájame anjelský pozdrav s pozdravom Alžbety a pridávame k nim prosbu za šťastnú hodinu smrti) pomáha viac rozjímať o týchto tajomstvách a potom aj lepšie žiť život plnosti, ktorý nám prišiel ponúknuť Ježiš. Amen.
Marián Gregor, farár