Milí bratia a sestry, možno ste už počuli vtipný príbeh o mužovi, ktorého manželka poslala na ihrisko po dieťa. Deti sa práve hrali v blate a boli špinavé. Muž zobral dieťa, ale keď ho doma umyli, zistili, že nie je ich.
Pravým opakom je udalosť dnešného evanjelia, keď nad Ježišom, obmytým vodou Jordánu, zaznieva Boží hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ Boh svojho Syna samozrejme pozná vždy, nielen keď je umytý, ale aj keď bude zaprášený a zakrvavený v uliciach Jeruzalema.
O Jánovom krste vieme, že nemal silu človeka zbaviť hriechu, bol však dôležitým gestom pokánia pre všetkých, ktorým ešte ostalo kúsok pokory a úprimnosti pred Bohom. Ježiš samozrejme takýto krst nepotreboval. Bol čistým obrazom Otca, bez akéhokoľvek hriechu. Ale práve spoločenstvo okolo Jána Krstiteľa malo byť poctené jeho zjavením svetu.
Každý človek bol stvorený na Boží obraz, no tento obraz v ňom zastrel hriech. Generálnou opravou, ktorá sa ponúka každému, je sviatosť krstu. Tento krst, ktorý je už ovocím vykúpenia na kríži, má skutočnú moc zbaviť človeka hriechu. Stávame sa Božími deťmi, Boh si nás pozná a má v nás zaľúbenie.
Umeleckí maliari zvyknú na nenápadnom mieste svoj obraz podpísať, alebo aspoň doplniť svojou značkou. Ak by však aj takáto značka chýbala, odborník dokáže aj podľa celkového štýlu obrazu pomerne spoľahlivo určiť autora. Nezabudnime, že sme boli vytvorení v ateliéri Božej múdrosti a ešte aj podpísaní nezmazateľným znakom krstu. Ďakujme tým, ktorí nás ku krstu priviedli, obnovujme si krstné sľuby a nechajme sa neustále formovať a očisťovať, aby bol Boží obraz v nás, čo najčitateľnejší. Amen.
Marián Gregor, farár