Už od nepamäti má každá profesia svojich odborníkov. Niekto je vyučený, niekto má prax a preto žiaden laik nemá právo hovoriť mu do jeho remesla. Ako sa potom asi cítil Peter, keď mu Ježiš povedal: „Zatiahni na hlbinu a spustite siete na lov“?
Peter už Ježiša poznal a vážil si Ho. Veď Ježiš vyučoval z jeho loďky. Je to dobrý učiteľ, ale s rybárčením nemá skúsenosti. Prečo teraz hovorí Petrovi, aby spustil siete? Po celonočnej námahe, kedy sa ryby najlepšie chytajú a aj tak nič nechytili? Peter si snáď mohol povedať: Nie, Ježiš sa do tohto nerozumie. Nech si len učí. Ja sa rybárčením zaoberám od malička. Ježiš predsa nevyrastal v rybárskej rodine, ale v tesárskej. Či mám ísť predsa ešte raz na more, proti všetkej logike?
Nezažili sme aj my s Ježišom niekedy podobné dišputy? Nechceli sme mu dokazovať svoju pravdu? Či sa nám nezdá niekedy jeho postoj k životu neodborný? Môže sa nám naozaj stať, že ho prijímame ako svojho Pána, no predsa akoby sme si chceli nechať nejakú oblasť života pred ním skrytú, mysliac si: Toto si budem riešiť sám, podľa svojej logiky. Ty mi do toho nehovor!
Záver dnešného evanjelia je ohromujúci. Všetkých sa zmocnila hrôza nad úlovkom rýb. Nie ničivá hrôza. Skôr bázeň a úžas. Ježiš nielenže prekročil očakávania, otriasol ľudskou logikou, ale priam vydesil monumentálnym zázrakom. Bázeň, úžas a radosť sa tu stretávajú v jednom pocite. Takýchto skúseností s Ježišom mali apoštoli viac, tak isto aj prvotná Cirkev, i mnohí z nás dnes.
A také niečo sa deje práve vtedy, keď necháme Ježiša hovoriť do všetkých oblastí nášho života.
Marián Gregor, farár