Matej sa narodil Andrejovi a Zuzane 18. februára 1787 v Brezne nad Hronom. Pokrstil ho P. Paulus.
Študoval v Nitre, Kecskeméte a v Trnave. Teologické vzdelanie úspešne dokončil v novopostavenom Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského Banskej Bystrici, ktorý v roku 1807 zriadil banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi s významnou podporou uhorského kráľa Františka I., snažiaceho sa o pozdvihnutie cirkevného života v krajine.
Za kňaza ho vysvätili v roku 1810.
Po ordinovaní začínal ako kaplán v Novej Bani, následne „kaplánčil“ v Banskej Bystrici.
Farárom sa stal v roku 1818 v Rudne nad Hronom. Odtiaľ, v roku 1825, prešiel za farára do Badína, kde spravoval farnosť do roku 1839. Počas pôsobenia v Badíne mu na jeho na vlastné náklady vypomáhali kapláni: r. 1827 Štefan Daniss (neskôr administrátor farnosti Badín), r. 1828 Jozef Vilcsek, r. 1829 Michal Huszóczy, r. 1829 Ján Spišák, r. 1830 František Kontsek, r. 1831 Ondrej Majer, 1831 Anton Szlatinyi (neskôr badínsky farár), r. 1832 Ján Faix, r. 1833 Štefan Lopatšek, r. 1834 Pavel Palinoczy, r. 1835 Ignác Kubanček, r. 1836 František Lopušný, r. 1837 Karol Vozáry, r. 1838 Ján Stanga.
Počas Lahovho spravovania vizitoval badínsku farnosť v roku 1829 banskobystrický biskup Jozef Belánsky. Pri slávnostnej sv. omši požehnal zvon strednej veľkosti pre Badín a malý zvon pre Sielnicu.
Ako 52-ročný, v roku 1839, odišiel na penziu, možno aj preto, že často chorľavel. Ako kňaz na odpočinku býval vo filiálke v Sielnici. Napriek tomu, že sa v roku 1939 stal administrátorom farnosti Štefan Daniss a po ňom v tom istom roku prebral farnosť Štefan Nemky, Laho im v Sielnici vypomáhal, či už zaopatrovaním alebo pochovávaním, o čom svedčia záznamy z matriky zomrelých napríklad z rokov 1841 a 1842.
Matej Laho zomrel po prijatí pomazania chorých 30. augusta 1847 o 3. hodine ráno v Sielnici na cievnu mozgovú príhodu. Pochovali ho 2. septembra 1847. Jeho telesné ostatky sa nachádzajú pri severnom múre Kostola Ducha svätého v Sielnici pri vchode do veže. Súčasný pomník venovaný jeho pamiatke, dal vyhotoviť a premiestniť na južnú stranu chrámu neskorší badínsky farár Anton Zarevúcky.
Pramene:
CATALOGUS VENERABILIS CLERI ALMAE NEOSOLIENSIS,1824, 1825, 1827
Historia Domus ab anno 1802 Badín, Diecézny archív, Banská Bystrica, rukopis
Historia Domus ab anno 1925 Badín, Farský archív Sielnica, rukopis
Historia Domus Sielnica od roku 1994, Farský archív Sielnica, rukopis
Matricula Copulatorum et defunctorum Tomus IV. ab anno 1829-1909, rím.- kat. Badín, Štátny archív v Banskej Bystrici
Matricula Baptisatorum Parochiae L. R. C. Breznóbánya 1778-1842, Štátny archív v Banskej Bystrici
Schematismus historicus Dioecesis Neosoliensis,1876
ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg kňazov Banskobystrickej diecézy, strojopis,
ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy 1776-1986, strojopis,
Literatúra:
- KONIAROVÁ, Anna; BRENDZA, Gabriel; GALIS, Tomáš; NEPŠINSKÝ, Vojtech. 200 rokov Kňazského seminára v Banskej Bystrici. Vydal Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica – Badín 2007
- ŠPIRKO, Jozef. Cirkevné dejiny II. Vydala Neografia v Turčianskom sv. Martine 1943
Vypracoval Michal Várošík 2017