Po troch rokoch sa v našom chráme opäť slávila sviatosť birmovania, ktorú prijali osemnásti mladí ľudia. Prípravu viedol pán farár za pomoci Mirky Kmeťovej. Sviatosť udelil biskupský vikár Mons. Branislav Koppal 11. mája.
Medzitým sa podarilo dokončiť kaplnku Božského Srdca, ktorej rekonštrukciu sme začali náterom strechy v roku 2012, kedy oslavovala svoje 110. výročie. Novú omietku a maľovanie realizoval Ján Drahoň so synom, dvere zhotovila firma Mintál.
Slávnosť Turíc tohto roku pripadla na 8. 6. Pekné počasie nám prialo aj počas tradičného pohostenia po sv. omši. Radosťou farnosti sú deti a mládež, ktoré sa do podobných slávení zapájajú čoraz viac.
Nakoľko sa v žilinských dielňach o niekoľko mesiacov dokončí výroba nášho nového organa, nastal čas rozlúčiť sa so starým. Pán farár Marián preto na ňom zahral svoj tretí a posledný koncert 15. 6. Zazneli v ňom aj skladby vokálne, ktoré spievala Klaudia Monišová. Michal Várošík vo svojom komentári počas koncertu spomenul (snáď) všetkých organistov, ktorí na tomto organe hrávali, končiac sebou a Mariankou Budovou.
Následne bol starý organ demontovaný, najprv svojpomocne a potom odborne organárom Tyrolom. Celý bol uskladnený dva roky na fare (v stolnotenisovej miestnosti) až kým oň neprejavila záujem Farnosť Kriváň, ktorá si z neho dala postaviť dva menšie nástroje (aj pre filiálku Korytárky). Prázdny chór bol potom ďalej pripravovaný pre nový nástroj – odstránenie starej podlahy, časti štrku, namontovanie spevňujúcej kovovej konštrukcie a novej dubovej podlahy. Neskôr pribudlo i nové zábradlie.
Pekný slnečný týždeň sme s deťmi prežili od 20. do 25. júla na Ostrom Grúni v areáli chaty Kollárová.
V rámci komplexnej obnovy interiéru kostola sme vyniesli von staré lavice (napadnuté červotočom). Starú drevenú podlahu nahradila nová dubová, dlažba sa zjednotila v celom kostole novou a napokon bol kostol vymaľovaný farbami príbuznými tým predchádzajúcim. 20 lavíc sme predali do Vígľašského zámku, ostatné si rozobrali veriaci. Na poslednú chvíľu sa ešte dokončievali spovedné miestnosti, ktoré nahradili spovednú búdku. Počas priebehu prác bývali sv. omše v Dome smútku. Kostol otvorilo 6. septembra veľké upratovanie, nakoľko už popoludní bol krst a dva sobáše (aj nemecký). Stoličky nám dočasne požičala obec.
Práce na našom organe v žilinských dielňach sme podrobne sledovali cez maily, ale aj občasnými návštevami. Pri tej poslednej sa na organe dalo už aj zahrať.
Z pôvodného zariadenia ostal v kostole set z dielne banskoštavnických rezbárov – starý hlavný oltár, dva bočné oltáre, krstiteľnica, kazateľnica a šesť sôch svätých. Keďže aj tieto prvky boli silno napadnuté drevokazným hmyzom, boli podrobené niekoľkonásobnej mikrovlnnej sanácii a postreku. 21. októbra priviezli a začali montovať nové lavice, ktoré vyrobila firma Drevointeriér z Kežmarku. Im vďačíme aj za podlahy, spovedné miestnosti, skrine v sakristii, lavičky na chóre a pod chórom a stolíky.
Popri všetkých prácach sa nám podarilo venovať čas aj pútnickej zbožnosti a to návštevou staroslávnej Nitry a mariánskych svätýň v Marianke a Šaštíne. 25. október bol síce sychravý, ale zvládli sme aj krížovú cestu v lese a púť sme zavŕšili sv. omšou s arcibiskupom Mons. Zvolenským v šaštínskej bazilike.
Na sv. Martina sme dostali na chór prvé časti organovej skrine a hrací stôl. Pri šikmej ploche sa zišlo 14 ochotných chlapov z obce, ktorí pridali ruku k dielu skúsených organárov. Nasledujúce týždne patrili skladaniu, intonovaniu a ladeniu organa, ktorý sa onedlho stal známy aj v odľahlých kontinentoch. Najumeleckejšie dielo po stránke zvukovej – intonáciu – na novom nástroji vykonal skúsený moravský odborník Ján Kostera. Sielnický organ je jeho posledný a venoval mu nadštandardnú pozornosť.
Požehnanie organa sa uskutočnilo 13.decembra – v predvečer 3. adventnej nedele. Organ požehnal a sv. omšu celebroval Mons. Marián Chovanec, banskobystrický biskup za hojnej účasti kňazov a veriacich. Zbor zložený z miestnych spevákov, členov zboru Dominicus a konzervatoristov dirigoval František Hermann. Po sv. omši a poďakovaniach všetkým zainteresovaným nasledovalo pohostenie v miestom kultúrnom dome. Na druhý deň odznel na organe prvý koncert v podaní žilinských konzervatoristov. V zadnej časti kostola boli potom ešte niekoľko týždňov nástenky s fotografiami výroby organa. Organu chýba už len stredná časť v zábradlí – tzv. španielska trúbka.
Už štvrtú jasličkovú pobožnosť nacvičila p. Marta Kuzmová s miestnymi deťmi a mládežou. Je to priestor stretnutia s detskou radosťou a s tajomstvom príchodu Božieho Syna medzi nás – obyčajných ľudí.
