Novoročný list Sielničanom

Milí bratia a sestry, začíname nový rok a ako vždy sme plní očakávaní. Je známkou zvedavosti pýtať sa, čo nám nový rok prinesie; no je známkou múdrosti, pýtať sa, čo nás naučí. Učíme sa celý život. Od malička sme sa učili slovíčka a ich význam. Ale aj ľudstvo ako také svoju reč rozvíjalo iba postupne. Jednotlivé národy si vytvárali pojmy a slová a tak neustále rozširovali svoju slovnú zásobu. Rozprávanie starozákonnej knihy Genezis o tom, ako človek pomenúval jednotlivé živé tvory, opisuje iba začiatok dlhého procesu vzniku biologickej terminológie. Dodnes nepoznáme všetko a budeme si musieť vytvoriť nové pojmy na označenie objaveného.

Popri tom, že ľudské slovo stále vzniká, ale aj zaniká či pretvára sa, je tu aj Slovo večné, nemenné. Pred dvetisíc rokmi nastal čas, aby sme ho spoznali, aby sme sa ho naučili. „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh“ – sú to vôbec prvé slová zapísané v jazyku našich predkov – staroslovienčine, pre ktorú sv. Konštantín – Cyril vytvoril písmo, neskôr po ňom pomenované ako cyrilika.

Už staroveký filozof Filón z Alexandrie si uvedomoval potrebu akéhosi prostredníka medzi človekom a Bohom. Nazval ho Logos, teda Slovo, ale vôbec nemal predstavu, žeby to mala byť nejaká osoba, už vôbec nie bezbranné dieťa. O niečo neskôr jeho krajan, apoštol Ján opisuje Ježišovo narodenie práve použitím Filónovho termínu Logos: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“. Veľký dialóg medzi gréckou vzdelanosťou a kresťanským evanjeliom otvoril cestu početným mystickým úvahám a rozvíjaniu náuky o Logose ako Druhej Božskej Osobe.

V Ježišovi Kristovi nám nepribudol len nejaký nový pojem do našej slovnej zásoby, ale spoznali sme Slovo, cez ktoré bolo všetko stvorené a ktoré sa stalo jedným z nás. Nik v dejinách neprejavil väčšiu pokoru než je tá Božia. Vo filme Princ a bedár sa stretnú dvaja chlapci, navonok úplne podobní – jeden je synom anglického kráľa a druhý synom bedára. Dohodnú sa, že si vymenia úlohy aj oblečenie. Princ znáša nepríjemnosti špinavých ulíc a zlého zaobchádzania zo strany ľudí, zatiaľ čo bedár sa prechádza po kráľovských komnatách. Nestalo sa niečo podobné pred dvetisíc rokmi? Boh sa stal človekom, aby si sa Ty mohol stať bohom, teda aby si sa oslávený mohol prechádzať po jeho komnatách a bol účastný nebeskej hostiny. „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu“. Prajem vám všetkým, bratia a sestry, aby bol pre nás nastávajúci rok požehnaným časom, v ktorom lepšie spoznáme Ježiša Krista, večné Slovo. Nech On vedie aj všetky naše ľudské slová, ktoré v tomto roku vyriekneme. Amen.

Marián Gregor, farár

Poriadok a úmysly sv. omší (DRUHÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 2.1. – 8.00, 10.00 DRUHÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA
Po – 3.1. – 7.30
Ut – 4.1. – 18.00

St – 5.1. – 18.00
Št – 6.1. – 8.00, 10.00 – ZJAVENIE PÁNA, slávnosť
Pi – 7.1. – 18.00
So – 8.1. – 18.00 –
(predvečer sviatku)
Ne9.1. – 8.00 ,10.00KRST PÁNA, sviatok

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť
Po: + Emília a Ján Mráz
Ut: + rodina Mojžišová a Šetková
St: + Emília Parobková, 1.výr.
Št: za farnosť
Pi: za Božiu pomoc pre syna s rodinou
So: + Ján Lauko
Ne: za farnosť

Všetky sv. omše sú v režime OP (do 30 osôb). Vždy treba mať pri sebe doklad o očkovaní (nie staršom ako 365 dní) alebo prekonaní Covid19 (nie staršom ako 180 dní)!
● Pri sv. omšiach v stredu a štvrtok požehnám tzv. trojkráľovú vodu.

VŠETKÝM VÁM PRAJEM POŽEHNANÝ,
RADOSTNÝ A POKOJNÝ NOVÝ ROK

Marián Gregor, farár

Slávnosť Narodenia Pána – Vianoce 2021

(Banskobystrický diecézny pastiersky list)

Drahí bratia a sestry, srdečne a rád vás všetkých so svojimi najbližšími spolupracovníkmi pozdravujem v tomto sviatočnom čase. Opäť slávime Vianoce s ich podstatným odkazom – „Boh tak miloval svet, že poslal naň svojho milovaného Syna“ (por. Jn 3, 16). Každý, kto je smutný, kto nejako trpí, kto je opustený a sám – nech precíti a zažije blízkosť milujúceho Boha – Otca, ktorý vlastného Syna neušetril, ale ho poslal na svet, aby svet vylepšil – vykúpil a posvätil ho (por. Rim 8, 32).

Hoci Vianoce slávime každý rok, nikdy tejto oslavy nie je dosť – a ani nikdy neskončí. Veď každého, či sme mladí a či starší, úprimne poteší, keď vieme, že na nás niekto myslí – a ešte oveľa viac sa potešíme, keď vieme, že nám niekto nezištne pomáha a pracuje pre nás, pre naše dobro a naše šťastie.

Takto milosrdne a nezištne myslí na nás, na všetkých, dobrotivý Pán Boh a chce naše šťastie – pozemské aj večné. Božia dobrota je v základe zameraná predovšetkým na to podstatné, a to je naše duchovné dobro, ktoré sa denne prejavuje a rozdáva v Kristovej Cirkvi. Cirkev je tá, hoci neraz slabá a hriešna, ktorá rozdáva veľké Božie milosti a dary získané Kristom Pánom. Preto ju nemôže nikto a nič nahradiť. Cirkev je tá, ktorá napriek svojim zlyhaniam, bude stáť pred nami až do konca čias (por. Mt 16, 18) – aby nám zvestovala pravdu a učila nás spôsobu, ako treba po životnej ceste správne kráčať.

Ako viete, drahí bratia a sestry, Svätý Otec František v októbri otvoril celosvetovú Synodu o synodalite v Katolíckej cirkvi. Aj my, ako jej súčasť, sa chceme do synody zapojiť. Ako to môžeme urobiť?

Synoda je „cirkevný snem“ alebo „zhromaždenie cirkevných zástupcov“. Synoda má viaceré fázy – miestnu farskú, diecéznu, celonárodnú a napokon celosvetovú. Rozprava o tom, ako žiť „dialóg v Cirkvi“ sa teda začína v miestnych farských cirkvách, stavovských spoločenstvách či hnutiach. Vaši duchovní otcovia majú k dispozícii bližšie informácie, ako synodu na farskej úrovni viesť.

Pravdaže, uvedomujeme si, že všetci naši veriaci, kvôli rôznym závažným okolnostiam nemajú možnosť v najbližších mesiacoch formálne sa zapojiť do plánovaných rozhovorov vo farnosti. Nie je to ich vina, nie je to ani dôvod, aby si tento stav niekto vyčítal. V tomto pastierskom liste chceme skôr poukázať na to, ako možno žiť s Cirkvou synodalitu aj v tom prípade, že keď isté okolnosti formálne stretania nedovoľujú.

Treba, drahí bratia a sestry, aby sme na synodu nepozerali len z hľadiska formálneho a legislatívneho – ale aj z hľadiska duchovného, ktoré sa vnútorne dotýka každého človeka, najmä pokrsteného.

Synodalita v duchovnom zmysle je podstatou správneho kresťanského žitia. Pán Ježiš predsa povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18, 20). Takéto zoskupenie a rozhovor „v Ježišovom mene“ je jadrom každého dobrého dialógu. Synodalita je teda dobrý rozhovor, je to plodný dialóg – o všetkom peknom a dobrom, nadprirodzenom aj prirodzenom. Tento dobrý dialóg „v Ježišovom mene“ má dve základné vlastnosti – musí byť láskavý a konštruktívny.

Na Slovensku je známa okrídlená veta – „Máme tichú domácnosť!“ Všetci vieme, o čo ide. Je to taký nedobrý stav v dome, kde sa už prestalo láskavo a konštruktívne rozprávať, ba dokonca aj nadávať, lebo zavládlo zlovestné ticho. Cítime, že takto by to nemalo byť nikde a nikdy, najmä nie na Vianoce. Prečo?

Lebo dobrý Pán Boh vo svojom Synovi, ktorý sa narodil v Betlehemskej maštali, nestratil so slabými a hriešnymi ľuďmi trpezlivosť a hľa – chce viesť s nami láskavý dialóg. Pred dvetisíc rokmi boli pri Ježišovom príchode preblahoslavená Panna Mária, ktorá Ježiša porodila a sv. Jozef, ktorý ich oboch odvážne ochraňoval. Mária a Jozef vstúpili do láskavého a konštruktívneho kontaktu s Pánom Bohom. A ako na to zareagujeme my?

Naša túžba byť na svätej omši naznačuje, že reagujeme správne. My tiež chceme viesť dialóg s Pánom Bohom. Tento dialóg sa nazýva modlitba. Modlitba je „dýchanie ľudskej duše“; je to chvályhodné pripomínanie si veľkých udalostí aj z dejín spásy aj z našich osobných dejín; je to vďačné uvedomenie si závislosti na Božom požehnaní a milosti; je to prosba o pomoc vo všetkých potrebách nášho života…

Veďme takýto modlitbový dialóg s Bohom, a to pravidelne a s čistým srdcom.

Takáto modlitba nám potom pomôže správne vidieť aj našich blížnych a dobre s nimi nažívať. Uvedomíme si, že pravá láska k Bohu a láska k blížnemu úzko súvisia, sú ako dve strany jednej mince. V evanjeliu čítame: „Farizej sa spýtal Ježiša: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie? On mu povedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci“ (por. Mt 22, 37-40).

A práve toto – správne vidieť, láskavo komunikovať a dobre nažívať s našimi blížnymi – znamená milovať ich. Tak spoznávame, že synodalita, ako dobrá komunikácia, patrí k jadru kresťanského života – podľa vzoru Panny Márie a sv. Jozefa.

Prosíme vás, rozhodnime sa v tejto vianočnej chvíli pre láskavý a konštruktívny dialóg, ku ktorému nás pozýva Pán Ježiš svojím narodením: pravidelne sa modlievajme (to je dialóg s Pánom Bohom) a urobme všetko pre to, aby sme v rodine, v škole, na pracovisku, na ulici… nemali „tichú domácnosť“, ale komunikáciu (to je dialóg s blížnym).

Pretože vieme, že všetci naši veriaci, kvôli rôznym závažným okolnostiam nemajú možnosť formálne sa zapojiť do plánovaných synodálnych rozhovorov, ukázali sme si, ako pekne a užitočne môžeme duchovne žiť požadovanú synodalitu.

Drahí bratia a sestry, také krásne a milostiplné sviatky, akými sú Vianoce, nám dávajú veľkú a novú príležitosť k láskyplnému a konštruktívnemu dialógu. Využime tento požehnaný čas k oživeniu a skvalitneniu našich rozhovorov.

My z banskobystrického biskupského úradu vám všetkým vyprosujeme a úprimne želáme pokojné a požehnané Vianoce: Nech čistá radosť a pravé šťastie naplnia vaše srdcia, vaše rodiny a celú našu krajinu.

K tomu vás zo srdca a rád žehnám, v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.

Mons. Marián Chovanec
banskobystrický biskup

Poriadok a úmysly sv. omší (SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA, sviatok)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 26.12. – 8.00, 10.00 SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA, sviatok
Po – 27.12. – 7.30 – sv. Jána, apoštola a evanjelistu, sviatok
Ut – 28.12. – 18.00
sv. neviniatok, mučeníkov, sviatok
St – 29.12. – 18.00Piaty deň v Oktáve narodenia Pána
Št – 30.12. – 18.00 Šiesty deň v Oktáve narodenia Pána (latinské ordinárium)
Pi – 31.12. – 16.00 – Siedmy deň v Oktáve narodenia Pána
So – 1.1. – 8.00 , 10.00 – PANNY MÁRIE BOHORODIČKY
, slávnosť
Ne2.1. – 8.00 ,10.00DRUHÁ NEDEĽA PO NARODENÍ PÁNA

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť
Po: + Pavel Ryboš a Anna, Štefan Melich a Helena
Ut: + Pavel Lupták a Dušan Gregor
St: + rodina Košťálová a Ján (Marián) Volko
Št: + Jaromír Gregor
Pi: + Jozef Kuchárik
So: za farnosť
Ne: za farnosť

Všetky sv. omše (okrem pohrebu) sú v režime OP (do 30 osôb). Vždy treba mať pri sebe doklad o očkovaní (nie staršom ako 365 dní) alebo prekonaní Covid19 (nie staršom ako 180 dní)!
● 31.decembra 2021 bude kostol otvorený štvrťhodinu pred polnocou. O polnoci bude Eucharistické požehnanie.

Pohreb kňaza – Mgr. Roman Kuchárik

Narodený: 16.11.1967 v Banskej Bystrici
Ordinovaný: 18.06.2000 v Martine

01.07.2000 – 30.06.2002:
Kaplán – Nová Baňa
01.07.2002 – 30.06.2003:
Kaplán – Zvolen – Sekier
01.07.2003 – 30.06.2006:
Farský administrátor – Kováčová
01.07.2006 – 30.06.2021:
Farár – Kováčová
01.07.2021 – 16./17.12.2021:
Výpomocný duchovný – Sielnica

„Do tvojich rúk, Pane, porúčam svojho ducha.“

Spolubrat Roman odišiel na večnosť v Sielnici v noci zo 16. na 17.12 2021 vo veku 54 rokov a v 22. roku kňazstva.

S vdp. Romanom Kuchárikom sa rozlúčime zádušnou sv. omšou

v stredu 22. decembra 2021 o 10. hodine vo farskom Kostole Ducha Svätého v Sielnici.


Pohrebnej sv. omši bude predsedať banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec. Následne jeho ostatky uložíme na miesto pri farskom kostole v Sielnici.

Účasť na pohrebe v interiéri kostola je obmedzená iba kapacitou kostola, pričom je potrebné dodržať odstup osôb 1-2m. Každá druhá lavica musí ostať voľná. Respirátor je nutný! Ostatní môžu zaujať miesto v exteriéri.

Tridsiatytretí list Sielničanom (4. sada) – Štvrtá adventná nedeľa

Milí bratia a sestry, na pomery dediny máme vedľa nášho kostola dosť veľa kňazských hrobov. Sú tu pochovaní rodáci (Pavel Sitár) i badínski farári (dp. Laho, Ohrival, Zárevúcky), ktorí si žiadali byť pochovaní v Sielnici. Podobne aj jeden gréckokatolícky kňaz (dp. Jendželovský) s manželkou. O pár dní do tohto poradia pribudne aj hrob nášho rodáka Romana Kuchárika, ktorý bol pre našu farnosť necelých šesť mesiacov výpomocným duchovným. Chcem sa mu poďakovať za jeho pomoc, ale hlavne za humor, s ktorým sme sa ešte tento štvrtok po sv. omši lúčili na schodoch pred kostolom. Večer si ľahol spať, ale ráno sa už neprebudil. „Odpočinutie večné daj mu, Pane!“

Pri pohľade na jeho mŕtve telo, som si uvedomil akí sme krehkí. Medicína rozlične opisuje príčiny a priebeh smrti, ale vo svojej podstate je smrť stále rovnaká a prostá – duša opustí telo. Ľudia takto mreli pred narodením Krista a rovnako aj po jeho narodení. Ateista by povedal, že sa tu nič nezmenilo. No veriaci vie, že sa zmenilo všetko. Začalo sa to pozdravom archanjela Gabriela v nazaretskom domčeku, pokračovalo stretnutím Márie a Alžbety – kde veľká radosť dáva tušiť novú epochu ľudstva, zviditeľnilo sa to Ježišovým narodením v Betleheme a dokonalo na kríži za mestom Jeruzalem. V tej chvíli bolo zaplatené za všetky hriechy sveta a zomrelým sa otvorilo nebo. Smrť už viac nie je tým, čím bývala pred tým.

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ – povie Márii Alžbeta. Kto nasleduje Boží hlas ako Mária, prináša požehnanie. Vďaka nej neprichádza len plod jej života, ale Život sám. „Ja som vzkriesenie a Život, kto verí vo mňa, bude žiť aj keď zomrie.“ V dejinách spásy všetko so všetkým súvisí a nič nie je zbytočné alebo náhodilé. Nech nám každá modlitba „Zdravas“ (v ktorej spájame anjelský pozdrav s pozdravom Alžbety a pridávame k nim prosbu za šťastnú hodinu smrti) pomáha viac rozjímať o týchto tajomstvách a potom aj lepšie žiť život plnosti, ktorý nám prišiel ponúknuť Ježiš. Amen.

Marián Gregor, farár

Poriadok a úmysly sv. omší (ŠTVRTÁ ADVENTNÁ NEDEĽA)

Erb Farnosti Sielnica

KOSTOL DUCHA SVÄTÉHO V SIELNICI

Poriadok a úmysly sv. omší   

Ne – 19.12. – 8.00, 10.00 ŠTVRTÁ ADVENTNÁ NEDEĽA
Po – 20.12. – 7.30
Ut – 21.12. – 18.00

St – 22.12. – 10.00 (pohreb Romana Kuchárika) ,18.00
Št – 23.12. – 18.00 – (latinské ordinárium) + betlehemské svetlo
Pi – 24.12. – 7.30, 24.00
(polnočná)
So – 25.12. – 8.00 , 10.00 – NARODENIE PÁNA,
slávnosť
Ne26.12. – 8.00 ,10.00SVÄTEJ RODINY JEŽIŠA, MÁRIE A JOZEFA, sviatok

Úmysly sv. omší:

Ne: za farnosť
Po: + Ondrej Jesenský
Ut: + Ján, Mária, Pavel a Anna Kanková
St: + Roman Kuchárik + Ladislav Miškela
Št: + Vladimír Cvik
Pi: + Božena Kušpálová na úmysel
So: za farnosť
Ne: za farnosť na úmysel

Všetky sv. omše (okrem pohrebu) sú v režime OP (do 30 osôb). Vždy treba mať pri sebe doklad o očkovaní (nie staršom ako 365 dní) alebo prekonaní Covid19 (nie staršom ako 180 dní)!
● Spovedám pol hodinu pred večernými sv. omšami. Chorých v domácnostiach môžem navštíviť len na výslovné požiadanie.

Individuálne návštevy

INDIVIDUÁLNE môže kostol navštíviť a požiadať o sviatosť zmierenia
a sväté prijímanie KAŽDÝ (nielen OP).

Povinný je respirátor, dezinfekcia, rozostupy.

V priestore sa nesmú vytvárať rady ! Maximum 6 osôb.


Kňaz bude k dispozícii: 12.12, 19.12, 25.12, 1.1 a 6.1 od 14.00 do 15.00.

Tridsiatydruhý list Sielničanom (4. sada) – Tretia adventná nedeľa

Milí bratia a sestry, dnešná nedeľa sa nazýva Gaudete, nakoľko týmto slovom začína v latinčine jednoduchá výzva, ktorá zaznieva už v úvodnom speve aj v druhom čítaní: „Radujte sa neprestajne v Pánovi!“ Ak nás niekto vyzýva k radosti, zvyčajne nám prídu na myseľ všetky tie komplikácie a nedokonalosti nášho života, pre ktoré sa akosi radovať nevieme. Je ťažké sa radovať? Dnes si možno povieme, že žijeme v strachu a neistote. Nevieme ako sa zariadiť. Nevieme, čo máme robiť.

Poslucháči Jána Krstiteľa tiež túžili po radosti. Videli, že Ján by im mohol ukázať cestu, ako sa k nej dopracovať. A tak sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“

Zaujímavé je, že sú to práve mýtnici, vojaci a ďalší hriešni a jednoduchí ľudia, ktorí sa to pýtajú. Nie je tu nik z farizejov a zákonníkov, ktorí si namyslene mysleli, že sú spravodliví. Len ten, kto je pokorný a pravdivý pred Bohom, môže nájsť cestu k radosti. Bez tohto prvého predpokladu radosti niet. No je potrebná aj odvaha. Už ten, kto sa pýta, čo má robiť, je odvážny. Ján týmto skupinám ľudí neradí nič zvláštne. Majú byť iba poctiví a skromní. Všetko ostatné povie Ten, ktorý prichádza.

Francúzsky filozof a vedec Blaise Pascal raz napísal: „Poznanie Boha bez poznania vlastnej úbohosti vedie k pýche. Poznanie vlastnej úbohosti bez poznania Boha vedie k zúfalstvu. Tieto dve strany vyvažuje poznanie Krista.“

Všimnime si, že naša radosť nezávisí ani od vývoja pandémie, ani politiky, ani ďalších vonkajších faktorov. Závisí len od našich vnútorných postojov. Vždy sa teda môžeme radovať, keď chceme. Pred Bohom nejestvujú žiadne neriešiteľné situácie. Kristus je ten, ktorému môžeme zveriť našu úbohosť a naše pády. Ak sme takto úprimní, buďme aj odvážni a žime podľa Krista. Nebojme sa opustiť všetko, čo nás od toho doteraz zdržiavalo. Nič nestratíme, ale získame radosť. Amen.

Marián Gregor, farár