Narodil sa 17. júla 1868 v obci Ohaj (v súčasnosti územie Nitrianskej diecézy).
Teológiu absolvoval v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Banskej Bystrici.
Kňazskú vysviacku prijal 2. júla 1894.
Duchovné poslanie začal napĺňať ako kaplán vo Zvolenskej Slatine, Beňuši, Selciach a Veľkých Uherciach. V rokoch 1898-1900 bol kaplánom v Banskej Bystrici.
32-ročný odišiel z mesta pod Urpínom za administrátora do farnosti Detva. Je zvláštnosťou, že tam pôsobil popri detvianskom farárovi Štefanovi Pitrofovi, ktorému vypomáhali dvaja kapláni. Historik, etnograf a katolícky kňaz Karol Anton Medvecký opísal dvojročné pôsobenie mladého správcu farnosti pod Poľanou v monografii o Detve z roku 1905:
„1900 vyslaný bol do Detvy za administrátora v záležitostiach duchovných Juraj Ohrival, ktorý za svojho krátkeho účinkovania mnohé neriady usporiadal, nový vkusný svätostánok (tabernaculum) zaopatril, porúchaný organ dal obnoviť, káplnku v Hriňovej už-už sa rúcajúcu prestavil, mnohé od rokov trvajúce divé manželstvá do poriadku doviedol.“
Farárom v Tajove bol v rokoch 1902-1914.
Za dekana banskobystrického cirkevného okresu (vicearchidiakona) ho biskup vymenoval v roku 1910 a o tri roky neskôr pre ten istý okres aj za cirkevného školdozorcu.
Generálnemu vikárovi však v septembri 1919 odoslal list so žiadosťou o odvolanie z funkcií, pretože, ako v liste uviedol, také dôležité úrady nie je možné ani pri vypätí všetkých duševných a fyzických síl dostatočne vykonávať popri pastoračných povinnostiach vo farnosti. V decembri mu prišla odpoveď, v ktorej ho vikár oslobodil od povinností školdozorcu, no vo funkcii dekana ho naďalej ponechal.
Faru v Badíne spravoval v rokoch 1914-1925.
Vznik Československej republiky 28. októbra 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska neznamenal priaznivý vývoj pre katolícku cirkev, ani pre Maďarov pôsobiacich v štátnych a cirkevných funkciách. Ohrival sa o tom zmienil v roku 1919 v badínskej Historii Domus:
„Uradníctvo maďarskou vládou vymenovane začaly česko-slovenskej republiky ministerstvá ako nespolahlivé z úradov prepúšťať a slovenskými zväčša ale českými úradníkami týchto miesta zaplňovať.
Tomuto osudu podlahly i cirkevné úrady. Jeho Excelencia a Osvietenosť pán biskup Wolfgang Radnai najprv pred dozorstvo bol postavený a 25. marca údajne pre jeho protištátne rozmýšlanie a zhováranie sa… …bol zo Slovenska vykázaný a sprievodom vojanským na maďarské hranice vyprevadený.“
Biskupa Radnaia, Maďara, nahradil na biskupskom stolci v roku 1921 Slovák Marián Blaha. Na neho sa v polovici novembra 1922 obrátil farár Ohrival s prosbou o facultatis binandi pre hájnického farára Jozefa Kačku, keďže jeho veľmi vážny zápal pľúc mu už týždeň znemožňoval vykonávať akúkoľvek úradnú prácu (nedokázal ani písať) a Kačka by mu mohol byť nápomocný v pastorácii. Biskup Blaha fakultatis binandi pre Jozefa Kačku povolil a Ohrivalovi zaželal skoré uzdravenie. Až o mesiac sa badínskemu farárovi čiastočne uľavilo a úradoval aspoň zo svojej izby.
Juraj Ohrival zomrel 57-ročný 21. júna 1925. Pochovali ho na vlastnú žiadosť vo filiálke v Sielnici.
Pramene:
Historia domus ab anno 1802-1925 Badín, Diecézny archív, Banská Bystrica
Historia Domus ab anno 1925 Badín, Farský archív Sielnica, rukopis
Historia Domus Parochia Tajovi ab anno 1778, Farský archív Tajov
Historia Domus Sielnica od roku 1994, Farský archív Sielnica, rukopis
List Juraja Ohrivala Mariánovi Blahovi – oznam o chorobe, 24. 11. 1922, rukopis, Diecézny archív Banská Bystrica
List Mariána Blahu Jurajovi Ohrivalovi – fakulta binandi, 28. 11.1922, strojopis, Diecézny archív Banská Bystrica
List Juraja Ohrivala Mariánovi Blahovi – podrobnosti o chorobe, 30. 11. 1922, rukopis, Diecézny archív Banská Bystrica
List Juraja Ohrivala Mariánovi Blahovi – zlepšenie zdravotného stavu, 13. 12. 1922, strojopis, Diecézny archív Banská Bystrica
List Juraja Ohrivala vikárovi – zrieknutie sa úradov, 17. 9. 1919, rukopis, Diecézny archív Banská Bystrica
List vikára Jurajovi Ohrivalovi – zbavenie úradu školdozorcu, 6. 12. 1919, rukopis, Diecézny archív Banská Bystrica
Schematismus Dioecesis Neosoliensis, 1896, 1898, 1900, 1902, 1903
Schematismus historicus Dioecesis Neosoliensis 1876
ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg kňazov Banskobystrickej diecézy, strojopis,
ZAREVÚCKY, Anton. Katalóg zosnulých kňazov Banskobystrickej diecézy 1776-1986, strojopis,
Literatúra:
- JUDÁK, Viliam. Dejiny mojej Cirkvi II. Vydal Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2004
- KONIAROVÁ, Anna; BRENDZA, Gabriel; GALIS, Tomáš; NEPŠINSKÝ, Vojtech. 200 rokov Kňazského seminára v Banskej Bystrici. Vydal Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica – Badín 2007
- LACKO, Richard a kol. Banskobystrické biskupstvo. Vydal Kňazský seminár sv. Františka Xaverského Banská Bystrica – Badín 2011
- MEDVECKÝ, Karol Anton. Detva. Vydali Kníhtlačiarne Karla Salvu v Ružomberku 1905
Vypracoval Michal Várošík 2017