https://sketchfab.com/models/7b394b94077c47f2881744b03d403700
V mesiacoch marec – jún 2017 sa uskutočnil na nádvorí Sielnického kostola archeologický výskum murív zaniknutého kostola Všetkých svätých z 13.st.
Interpretácia nálezovej situácie
Už pred začiatkom výskumu sme mali predstavu o pôdoryse zaniknutého kostola Všetkých svätých a to na základe pôdorysného plánu z roku 1941. Plán zrejme postihoval iba stojace murivo. Ale už členitosť jeho pôdorysu napovedala, že sa zrejme nebude jednať o jednu stavebnú etapu. Následný výskum to aj jednoznačne preukázal. Koruny murív sa začali rysovať v hĺbkach 5 – 30 cm od súčasného terénu. Prekryté boli vrstvou záhradného humusu a suťovitou asanačnou vrstvou. Plošným odkryvom sa odhalila značne komplikovaná stavebná situácia, ktorá bola navyše výrazne narušená mladšími výkopmi inžinierskych sietí (južné murivo lode ranogotického kostola, severné murivo gotickej bočnej lode). Vďaka precíznemu stavebno – historickému prieskumu Mgr. M. Šimkovica bol rozpoznaný stavebný vývoj, ktorý je možné rozdeliť do 6 etáp.
1. etapa – tvorí ju jednoloďový kostol s polygonálnym presbytériom s orientáciou VJV a ZSZ. Hrúbka muriva lode je 85 – 90 cm, dĺžka odkrytej časti lode je 680 cm. Murivo presbytéria je široké 90 – 95 cm. Dĺžka presbytéria je 425 cm, šírka v mieste víťazného oblúka je 400 cm. Celková zistená dĺžka ranogotického kostola je 1090 cm. V skutočnosti bol ešte o niečo dlhší. Jeho západné murivo sa nepodarilo zachytiť. Podlaha kostola bola zrejme tvorená utlačeným žltým ílom o mocnosti 5 – 10. Jej torzo sa nám podarilo zachytiť v priestore presbytéria. V presbytériu sa podarilo objaviť aj fragment kameňa s vyrytým krížom. Nateraz nie je jasné, či ide o zvyšok oltárneho kameňa alebo sekundárne použitý náhrobný kameň. Z terénnej situácie nie je tiež úplne zrejmé, či spolu s kostolom bola postavená aj staršia sakristia alebo bola k nemu pristavaná o niečo neskôr. Z nej sme zachytili iba torzá východného a západného muriva. Hrúbka muriva ranogotickej sakristie je 75 cm. Rozmery staršej sakristie boli cca 300 x 350 cm. Prvú stavebnú etapu datujeme do poslednej tretiny 13. stor.
2. etapa – V tejto etape pristavali zo severnej strany bočnú loď a zmenšili priestor sakristie. Hrúbka muriva bočnej lode a sakristie je 80 cm, dĺžka lode je 656 cm a šírka 300 cm. Loď bola podľa plánu z roku 1941 zaklenutá valenou klenbou. Rozmery sakristie sú 250 x 220 cm. Podlahu sakristie tvoril tiež utlačený žltý íl. Sakristia bola podľa plánu z roku 1941 prekrytá krížovou klenbou. V spomínanom íle sme našli strieborný obolus Ladislava V. (1451 – 1452) a fragment komorovej kachlice. Tá by mohla poukazovať na možnosť existencie vykurovacieho zariadenia v sakristii v neskoršom období. Etapu radíme na prelom 13. a 14. stor.
3. etapa – Zrejme zo statických dôvodov bolo niekedy v prvej polovici 14.stor.
prestavané polygonálne ranogotické presbytérium na vrcholnogotické štvorcové s výrazne zosilnenou východnou stenou, doplnenou neskôr zrejme aj o oporné piliere. Situácia na východnej strane presbytéria bola jednou z najviac porušených neskoršími zásahmi v podobe prístupového schodiska ku kostolu Ducha Svätého. Zachytilo sa iba torzo základového muriva východnej steny. Z historických záberov sú tiež jasne viditeľné tri oporné piliere. Štvrtý bol zrejme na severovýchodnom nároží presbytéria. Presbytérium má tvar rovnostranného štvoruholníka s dĺžkou hrany 550 – 570 cm. Zaujímavým prvkom je fragment obdĺžnikového základu oltárnej menzy, ktorá bola vybudovaná v súvislosti s novým presbytériom. Otázkou je, či fragment kameňa nájdeného južne možno spojiť s týmto základom. Presbytérium bolo zaklenuté krížovou klenbou. Pôvodný svorník klenby reliéfne zdobený v podobe Agnus Dei (Baránok Boží) sa dnes nachádza na juhozápadnej fasáde renesančnej bašty opevnenia. Ako veľmi otázny sa javí fragment muriva pripojený z južnej strany k lodi ranogotického kostola. Vzhľadom na to, že bol zapracovaný do mladšej neskorogotickej kaplnky, predpokladáme, že sa jednalo o prvok tejto vrcholnogotickej prestavby. Je možné, že sa jednalo o základ malej zvonice v podobe fiály. V tomto období mohol byť vybudovaný aj vstupný portál, ktorý sa dnes nachádza na severnej strane súčasného kostola ako vstup do veže.
4. etapa – Kostol bol na prelome 15. a 16. stor. upravený. Vtedy bola podľa
historických správ z južnej strany ku kostolu pristavaná neskorogotická kaplnka svätej Kataríny. Donátorom bol bystrický mešťan Michal Königsberger. Južná kaplnka bola spevnená na juhovýchodnom a severozápadnom nároží opornými piliermi. Dĺžka kaplnky je 720 cm, šírka 400 cm. Hrúbka murív je 95 cm. Podľa plánu z roku 1941 bola kaplnka zaklenutá dvojitou krížovou klenbou. Ku kaplnke podľa ústnej tradície patrili dve neskorogotické okná dnes zasadené do južnej fasády presbytéria súčasného kostola Ducha Svätého. Podlaha kaplnky bola zrejme maltová. Niekedy v prvej tretine 17. stor. bol z dôvodu zvýšeného tureckého nebezpečenstva kostol opevnený hradbou nepravidelného kruhu. Na severovýchodnej strane bola vybudovaná bašta so vstupnou bránou. Z nej viedol popri severnej stene kostola chodník spevnený lomovými kameňmi. Šírka chodníka bola 170 cm. Jeho časť bola počas výskumu odkrytá a vypreparovaná. V jednom prípade bol zistený fragment hrobového kameňa s vytesaným krížom. Chodník zrejme spájal vstup do opevneného areálu so vstupom do kostola.
5. etapa – V období baroka (18.stor.) bola z južnej strany kostola pristavaná
menšia bočná kaplnka. Jej podlaha je spevnená masívnymi kameňmi. Južná stena má na vonkajšom obvode oválny tvar, vnútorná hrana je rovná. Dĺžka kaplnky je 280 cm, šírka 190 cm. Hrúbka murív je 70 cm. Do kaplnky sa vstupovalo z južnej neskorogotickej bočnej kaplnky. Vstupný priestor bol spevnený sekundárne využitým náhrobkom, pozostávajúcim z troch častí.
6. etapa – V rámci tejto barokovej etapy (18. stor.) bola k severnému murivu sakristie pristavaná úzka 90 cm široká a 220 cm dlhá chodba, z ktorej sa mohlo vstupovať do podkrovia severnej lode kostola. Tá v tomto období zrejme dostala novú valenú klenbu a nové prestrešenie.
Interpretácia hnuteľných archeologických nálezov
Výskumné práce priniesli aj menšiu kolekciu hnuteľných nálezov. Väčšina nálezov pochádza z asanačnej vrstvy staršieho kostola. Získaných bolo päť mincí. Dve z nich môžeme zaradiť do polovice 15. stor. Jedným exemplárom bol doložený strieborný denár (Tab.I:1) Ladislava V. Pohrobka (1440/1453-1457). Tento je významný tým, že bol nájdený v podlahe gotickej sakristie. Ďalšia minca, falzum quartingu (Tab.I:3) Žigmunda Luxemburského (1387-1437), bola nájdená v hlavnej lodi ranogotického kostola v asanačnej vrstve. V lodi bol nájdený aj libertáš Františka II. Rákocziho (1676 – 1735), razba z roku 1706. Všetky mince môžu súvisieť práve s nepokojnými rokmi vojenských rozbrojov, či už medzi oddielmi Jána Jiskru z Brandýsa a Jána Hunyadyho, resp. s pohybom rákocziovských vojsk. Na otázku či v týchto obdobiach bol sielnický kostol vyrabovaný, nevieme pre absenciu historických správ zatiaľ odpovedať. Okrem toho, zrejme z obdobia záveru existencie kostola pochádzajú dva 10 – haliere z roku 1934 (Tab. I: 5). Z ďalších kovových predmetov môžeme spomenúť drobný renesančný mosadzný prstienok so zasadeným očkom z červeného skla (Tab.I:2). Veľmi zaujímavým nálezom je fragment dvojramenných vážok (Tab.IV:1). Či súvisia s obchodnou aktivitou alebo s činnosťou stavebnej huty, nie je dnes už možné určiť. S remeselnou činnosťou súvisí železné rydlo (Tab.IV:3) Z vnútorného mobiliára kostola sa dochoval fragment bronzového svietnika (Tab.IV:2). Najväčší podiel medzi nálezmi mala keramika. Tá reprezentuje široké spektrum nálezov od obdobia vrcholného stredoveku po neskorší novovek. Predpokladám, že keramika pochádza predovšetkým z období prestavieb, kedy dochádzalo k väčšiemu pohybu osôb i k manipulácii s riadom. Nie je však vylúčené, a to najmä z mladších úsekov vývoja keramiky, že táto mohla byť aj súčasťou mobiliára kostola (napr. vázy). Do obdobia pred výstavbou kostola datujeme tri fragmenty atypickej v ruke robenej keramiky (Tab.II: 7-9). V jednom prípade by sa mohlo jednať o výzdobu hrebeňovanou vlnovkou (Tab.II:8). Je možné, že sa na ostrohu, kde bol neskôr vybudovaný kostol, nachádzalo včasnostredoveké osídlenie. Do obdobia 14. stor. môžeme zaradiť fragmenty svetlej červenomaľovanej keramiky (Tab.II: 1-3) a hrubostennú keramiku (hrnce) s farebným črepom. V jednom prípade máme fragment dna so značkou (Tab.I: 5). Do obdobia prelomu 15. a 16. stor. radíme kolekciu fragmentov zvonovitých pokrievok (Tab.III:1-3). Objavujú sa fragmenty okrajov džbánov (Tab.III: 6, 9). Mladšie tvary okrajov s okružím (Tab.III:7) a kalichovitých okrajov (Tab.III:5). Do tohto obdobia radíme aj fragment komorovej kachlice nájdený v interiéri sakristie (Tab.II: 4). Novovekú keramiku reprezentuje tenkostenný glazovaný riad. Z hrncov sa objavujú neskoršie kalichové okraje (Tab.III: 12,14), rímsovité okraje (Tab.III: 15) či okraje prehnuté (Tab.III: 13). Z ďalších tvarov sa objavujú panvice (Tab.III:8, 10) a polychrómovane zdobený tanier so zatiahnutým odsadeným okrajom (Tab.III:11,16). Z osobitných keramických tvarov môžeme spomenúť dva fragmenty hlinených fajok (Tab.I:7-8). Tie môžeme zaradiť rámcovo do 18. stor. Zrejme z mobiliáru kostola z mladších období pochádzajú fragmenty sklenenej fľaše nájdené v zásype barokovej prístavby v severovýchodnej časti kostola. Z kovových nálezov sú zastúpené predovšetkým ručne kované klince z krovu. Jedným exemplárom je zastúpená podkovička z čižmy a novoveká konská podkova. Tá už mohla súvisieť s odvozom sute pri asanácii kostola v štyridsiatich rokoch 20. stor.
JUDr. Mgr. Martin Kvietok, archeológ
K dispozícii je 3D model odkrytých základových murív:
3D model základových murív